Súbor nástrojov CRPD EUD pre NAD

Obsah

1. Zoznam pojmov

Alternatívna správa - nazýva sa aj paralelná alebo tieňová správa. Vykonáva ju organizácia v rámci zmluvného štátu s cieľom poukázať na jeho nedostatky a zamerať sa na konkrétnu situáciu. Je to spôsob, ako informovať Výbor OSN pre CRPD o pokroku v implementácii na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom analýzy vnútroštátnych právnych predpisov, poskytovania doplňujúcich informácií a obáv osôb so zdravotným postihnutím. Organizácie pripravujúce alternatívnu správu často zastupujú záujmy osôb so zdravotným postihnutím.

Organizácie občianskej spoločnosti (OOS) - Zoskupenie ľudí, ktoré pôsobí v komunite spôsobom, ktorý sa líši od vlády aj od podnikania.

Záverečné pripomienky - Pripomienky a odporúčania vydané výborom OSN pre CRPD po posúdení správy zmluvného štátu. Ide o úvahy výboru OSN pre CRPD o tom, ako zmluvný štát dohovoru implementoval dohovor, a odporúčania na pokrok, ktorý sa má dosiahnuť po konštruktívnom dialógu.

Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím alebo Výbor) - V článku 34 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zriaďuje Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Úlohou výboru je monitorovať vykonávanie CRPD OSN na medzinárodnej úrovni, a to prijímaním a skúmaním správ od zmluvných štátov a správ od organizácií občianskej spoločnosti. Aby mal Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím k dispozícii zdroje potrebné na plnenie svojej úlohy, jeho členmi je 18 expertov. Členovia výboru vykonávajú svoju funkciu a majú vysoký morálny kredit a uznávanú odbornosť a skúsenosti v oblasti, ktorou sa dohovor zaoberá. Členovia výboru sú volení tajným hlasovaním zo zoznamu osôb, ktoré nominujú zmluvné štáty spomedzi svojich občanov na zasadnutiach výboru, ktorý sa schádza v Ženeve dvakrát ročne: v marci/apríli a v septembri. Zasadnutie pozostáva zo stretnutia, počas ktorého výbor vedie konštruktívny dialóg so štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Konštruktívny dialóg - Dialóg medzi zástupcami zmluvného štátu a výborom OSN pre CRPD, v ktorom sa výbor pýta zmluvného štátu na spôsob vykonávania dohovoru. Konštruktívny dialóg sa koná dvakrát ročne: v marci/apríli a v septembri v Ženeve.

Koordinačný mechanizmus - v rámci vlády, koordinačný mechanizmus uľahčuje súvisiace činnosti v rôznych sektoroch a na rôznych úrovniach. Zvyčajne pozostáva zo stálej štruktúry, zabezpečuje koordináciu na miestnej, regionálnej a národnej/federálnej úrovni a zabezpečuje účasť osôb so zdravotným postihnutím, organizácií osôb so zdravotným postihnutím a mimovládnych organizácií vytvorením stáleho fóra pre diskusie s občianskou spoločnosťou. Koordinačný mechanizmus má za úlohu podporovať vykonávanie dohovoru vo všetkých sektoroch a na všetkých úrovniach verejnej správy a koordinovať rôzne kontaktné miesta, ak existuje viac ako jedno kontaktné miesto.

Organizácie osôb so zdravotným postihnutím (OZP) - Organizácie, ktoré zastupujú záujmy a obhajujú ľudské práva ľudí so zdravotným postihnutím.

Ohnisko(-a) - Kontaktné miesta sú orgány alebo mechanizmy určené v rámci vlád pre záležitosti týkajúce sa vykonávania dohovoru. Kontaktné miesto (kontaktné miesta) zohráva (zohrávajú) úlohu pri zvyšovaní povedomia o dohovore medzi verejnými orgánmi a všetkými zainteresovanými pracovníkmi. Musí tiež zaradiť práva osôb so zdravotným postihnutím do politických programov a akčných plánov.

Všeobecné pripomienky - Formát publikácie na výklad ustanovení zmlúv o ľudských právach, ako je napríklad CRPD OSN.

Zoznam problémov - Zoznam otázok, ktoré zmluvné štáty dostávajú od Výboru OSN pre CRPD a ktoré požadujú objasnenie určitých bodov v správe zmluvného štátu.

Národná inštitúcia pre ľudské práva (NHRI) - Nezávislá inštitúcia, ktorej úlohou je chrániť, monitorovať a podporovať ľudské práva na vnútroštátnej úrovni.

Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím - Vedľajší právny nástroj, ktorý dáva jednotlivcom alebo skupinám jednotlivcov možnosť sťažovať sa výboru OSN pre CRPD na situácie, ktoré porušujú ich práva podľa CRPD OSN.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) - Medzinárodná zmluva o ľudských právach, ktorej cieľom je chrániť práva a dôstojnosť ľudí so zdravotným postihnutím.

Výbor OSN pre CRPD alebo Výbor - Orgán nezávislých expertov nominovaných krajinami, ktoré ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva (OHCHR) - oddelenie Sekretariátu OSN, ktoré pracuje na podpore a ochrane ľudských práv zaručených medzinárodným právom a ustanovených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948.

Ratifikácia - Začiatok povinnosti rešpektovať, chrániť a plniť obsah článkov dohovoru. Krajiny, ktoré ho ratifikovali, musia prispôsobiť všetky svoje právne predpisy tak, aby boli v súlade s dohovorom.

Zmluvné štáty dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo zmluvné štáty - Krajiny, ktoré podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

2. Vysvetlenie dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

2.1 Predstavenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo Dohovor)

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UN CRPD) je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom, ktorý stanovuje práva osôb so zdravotným postihnutím a je najdôležitejším dohovorom pre nepočujúcich a osoby so zdravotným postihnutím na celom svete. Bol prijatý v roku 2006 a nadobudol platnosť 3. mája 2008.

V dohovore sa jasne a bezvýhradne uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na plný prístup ku všetkým ľudským právam a na ich rovnaké využívanie. Odstránenie prekážok sa výslovne uvádza ako podmienka prístupu a účinného uplatňovania všetkých práv.

Dohovor obsahuje:
(i) všeobecné zásady, ktorými sa riadi vykonávanie všetkých článkov;
(ii) uvádza práva, ktoré musia zmluvné štáty rešpektovať, chrániť a napĺňať;
(iii) opisuje špecifické a všeobecné povinnosti zmluvných štátov pri implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Všeobecné zásady

Článok 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím stanovuje všeobecné zásady, ktorými by sa malo riadiť vykonávanie všetkých článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím:

  • rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, individuálnej autonómie vrátane slobody vlastného rozhodovania a nezávislosti osôb;
  • nediskriminácia;
  • plnú a účinnú účasť a začlenenie do spoločnosti;
  • rešpektovanie odlišností a akceptovanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a ľudskosti;
  • rovnosť príležitostí;
  • prístupnosť;
  • rovnosť medzi mužmi a ženami;
  • rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie ich identity.

 

Práva chránené dohovorom

V rôznych článkoch Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sú zaručené práva osôb so zdravotným postihnutím:

  • rovnosť a nediskrimináciu (článok 5);
  • právo na život (článok 10);
  • ochranu v rizikových situáciách a humanitárnych núdzových situáciách (článok 11);
  • rovnaké uznanie pred zákonom (článok 12);
  • prístup k spravodlivosti (článok 13);
  • právo na slobodu a bezpečnosť (článok 14);
  • sloboda od mučenia alebo krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (článok 15);
  • sloboda od vykorisťovania, násilia a zneužívania (článok 16);
  • rešpektovanie telesnej a duševnej integrity (článok 17);
  • slobodu pohybu a štátnu príslušnosť (článok 18);
  • právo na nezávislý život a začlenenie do komunity (článok 19);
  • právo na osobnú mobilitu (článok 20);
  • slobodu prejavu a názoru a prístup k informáciám (článok 21);
  • rešpektovanie súkromia (článok 22);
  • rešpektovanie domova a rodiny (článok 23);
  • právo na vzdelanie (článok 24);
  • právo na zdravie (článok 25);
  • právo na habilitáciu a rehabilitáciu (článok 26);
  • právo na prácu a zamestnanie (článok 27);
  • právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu (článok 28);
  • právo zúčastňovať sa na politickom a verejnom živote (článok 29) a
  • právo na účasť na kultúrnom živote, rekreácii, voľnom čase a športe (článok 30).

 

Osobitné povinnosti

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím obsahuje aj osobitné povinnosti na zabezpečenie ochrany práv žien (článok 6) a detí (článok 7) so zdravotným postihnutím. Od štátov sa tiež vyžaduje, aby prijali opatrenia na zvyšovanie informovanosti (článok 8) a prístupnosti (článok 9) a aby zhromažďovali štatistické a výskumné údaje (článok 31). Zdôrazňuje sa aj význam medzinárodnej spolupráce (článok 32) a vnútroštátneho vykonávania a monitorovania (článok 33).

Všeobecné povinnosti

Článok 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyžaduje, aby zmluvné štáty podporovali plné uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie prostredníctvom:

  • prijatie legislatívnych, administratívnych a iných opatrení na implementáciu práv obsiahnutých v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  • prijímanie legislatívnych, administratívnych a iných opatrení na odstránenie diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím;
  • ochrana a podpora práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách a programoch;
  • nevykonávať žiadne činnosti alebo postupy, ktoré sú v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a zabezpečiť, aby verejný sektor konal v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  • prijatie opatrení na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia;
  • vykonávanie alebo podpora výskumu a vývoja nových technológií vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím;
  • poskytovanie prístupných informácií o pomoci, podporných službách a zariadeniach pre osoby so zdravotným postihnutím;
  • podpora odbornej prípravy odborníkov a zamestnancov, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím, a
  • zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do tvorby a vykonávania právnych predpisov a politík a do všetkých rozhodovacích procesov týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím.

2.2 Prečo je Dohovor OSN o právach nepočujúcich dôležitý pre komunitu nepočujúcich?

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá výslovne spomína a chráni posunkový jazyk a komunitu nepočujúcich s jej jedinečnou kultúrou. V piatich článkoch sa spomína posunkový jazyk, ale každý článok má význam pre všetky osoby so zdravotným postihnutím vrátane nepočujúcich..

Článok 2 CRPD OSN - definície:
"Jazyk" zahŕňa hovorené a znakové jazyky (...)". V článku sa uznáva, že posunkové jazyky sú rovnocenné a rovnocenné s hovorenými jazykmi.

Článok 9 CRPD OSN - Prístupnosť:
"e) poskytovať formy živej pomoci a sprostredkovateľov vrátane sprievodcov, čítačov a profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka (...)". V článku sa výslovne uvádza, že prístupnosť pre nepočujúcich sa dosahuje prostredníctvom posunkovej reči.

Článok 21 CRPD OSN - Sloboda prejavu:
"b) akceptovanie a uľahčenie používania posunkových jazykov (...)". V článku sa zdôrazňuje, že vlády musia prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby nepočujúce osoby mohli uplatňovať právo na slobodu prejavu a názoru vrátane slobody vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky na rovnakom základe s ostatnými a prostredníctvom všetkých foriem komunikácie podľa vlastného výberu, ako je napríklad posunková reč.

Článok 24 UN CRPD - Vzdelávanie:
"3. b) Uľahčenie výučby posunkového jazyka a podpora jazykovej identity komunity nepočujúcich;
3. c) Zabezpečenie toho, aby sa vzdelávanie osôb, a najmä detí, ktoré sú nevidiace, nepočujúce alebo hluchoslepé, poskytovalo v najvhodnejších jazykoch.
4. S cieľom pomôcť zabezpečiť realizáciu tohto práva zmluvné štáty prijmú vhodné opatrenia na zamestnávanie učiteľov, vrátane učiteľov so zdravotným postihnutím, ktorí sú kvalifikovaní v posunkovej reči. " Tento článok zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní prístupu nepočujúcich detí vo vzdelávaní k posunkovej reči a pri podpore jazykovej identity komunity nepočujúcich.

Článok 30 CRPD OSN - Účasť na kultúrnom živote, rekreácii, voľnom čase a športe:
" 4. Osoby so zdravotným postihnutím majú na rovnakom základe s ostatnými nárok na uznanie a podporu svojej špecifickej kultúrnej a jazykovej identity vrátane posunkové jazyky a kultúra nepočujúcich. " Článok uznáva a podporuje špecifickú kultúrnu a jazykovú identitu nepočujúcich, posunkové jazyky a kultúra nepočujúcich.

Pre komunitu nepočujúcich je Dohovor OSN o právach osôb so sluchovým postihnutím silným právne záväzným nástrojom, ktorý musia využívať skupiny na obhajobu práv s cieľom monitorovať, zdôrazňovať a presadzovať ľudské práva nepočujúcich. UN CRPD pomáha zvyšovať povedomie verejnosti o prekážkach, ktorým čelia nepočujúci vo všetkých oblastiach života, uvedených v článkoch dohovoru, a presadzovať právne a politické zmeny na vnútroštátnej úrovni, ako aj smerovať zdroje do programov, ktoré podporujú práva nepočujúcich. Články Dohovoru OSN o právach nepočujúcich majú právne záväzný charakter, čo znamená, že zmluvné štáty Dohovoru OSN o právach nepočujúcich musia rešpektovať, chrániť a napĺňať práva, ktoré sú v článkoch zabezpečené.

V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa výslovne uvádza, že vlády majú uznať posunkový jazyk (jazyky), zabezpečiť profesionálne tlmočnícke služby, zaručiť rovnosť, nediskrimináciu a prístupnosť vo vzdelávaní, zamestnaní a v ďalších oblastiach uvedených v článkoch pre nepočujúcich v ich posunkovom jazyku. Okrem toho zahŕňa uznanie a podporu kultúrnej a jazykovej identity.

Dohovor predstavuje zmenu paradigmy od medicínskeho modelu zdravotného postihnutia k sociálnemu modelu, ktorý nepočujúce osoby a osoby so zdravotným postihnutím považuje za nositeľov individuálnych práv, a nie za objekty v paternalistickom systéme.

2.3 Zmluvné strany dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Krajiny, ako aj regionálne orgány môžu podpísať a ratifikovať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Všetkých 28 členských štátov EÚ a samotná EÚ podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Existuje aj Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je vedľajšou dohodou k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ktorým sa zavádza mechanizmus individuálnych sťažností pre tento dohovor. Podpisom tohto protokolu zmluvné štáty uznávajú právomoc Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím posudzovať sťažnosti jednotlivcov alebo skupín týkajúce sa akéhokoľvek porušenia práv zakotvených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Výbor má možnosť vyžiadať si od zmluvného štátu informácie a vydať mu odporúčania.

Okrem toho môžu zmluvné štáty súhlasiť s tým, aby výbor vyšetroval závažné alebo systematické porušovanie dohovoru, podával o ňom správy a vydával odporúčania. Zmluvné štáty sa môžu od tejto povinnosti odchýliť pri podpise alebo ratifikácii.

Opčný protokol ratifikovalo len 22 členských štátov EÚ. Neratifikovali ho Bulharsko, Česká republika, Írsko, Holandsko, Poľsko a Rumunsko. Nehovoriac o ďalších členských štátoch EÚ, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré opčný protokol tiež neratifikovali: Island, Nórsko a Švajčiarsko.

2.4 Vplyv ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Po ratifikácii sa dohovor stáva právne záväzným na vnútroštátnej úrovni. Krajiny a regionálne orgány sú teda právne zaviazané vykonávať všetky články dohovoru a musia podporovať, chrániť a napĺňať práva obsiahnuté v týchto článkoch.

Po ratifikácii sú všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, povinné predložiť výboru úvodnú správu o tom, ako sa práva vykonávajú. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, musia podať prvú správu do dvoch rokov od prijatia dohovoru a potom každé štyri roky.

2.5 Implementácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na vnútroštátnej úrovni

Samotná ratifikácia nestačí, na realizáciu práv nepočujúcich osôb a osôb so zdravotným postihnutím sú potrebné vykonávacie opatrenia.

Článok 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyžaduje, aby zmluvné štáty podporovali plné uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie prostredníctvom:

  • prijímanie legislatívnych, administratívnych a iných opatrení, ktoré zabezpečujú práva uvedené v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  • prijatie legislatívnych, administratívnych a iných opatrení na odstránenie diskriminácie;
  • ochrana a podpora práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých politikách a programoch;
  • nezapájanie sa do žiadneho konania alebo praxe, ktoré sú v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  • zabezpečiť, aby verejný sektor konal v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  • odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia;
  • vykonávanie alebo podpora výskumu a vývoja nových technológií vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím;
  • poskytovanie prístupných informácií o pomoci, podporných službách a zariadeniach pre osoby so zdravotným postihnutím;
  • podpora odbornej prípravy odborníkov a zamestnancov, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím;
  • zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do tvorby a vykonávania právnych predpisov a politík a do všetkých rozhodovacích procesov týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím.

 

Implementácia si vyžaduje všetky relevantné opatrenia po preskúmaní všetkých možných variantov v závislosti od vnútroštátneho kontextu. Ide o legislatívne, administratívne a akékoľvek iné opatrenia, ktoré umožňujú úplné a účinné vykonávanie. Napríklad samotná legislatíva bez potrebných finančných prostriedkov zvyšuje riziko, že dobre premyslené zákony nebudú implementované z dôvodu nedostatku zdrojov. Je tiež potrebné preskúmať celý legislatívny arzenál, aby sa zabezpečilo, že neexistujú zákony, ktoré by boli v rozpore s dohovorom. Ak áno, bolo by preto potrebné zmeniť alebo zrušiť tieto protichodné zákony, aby zostali v súlade s dohovorom.

Na vnútroštátnej úrovni sa v článku 33 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím uvádzajú tri príslušné mechanizmy na vykonávanie a monitorovanie dohovoru.

  1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, musia v rámci vlády určiť jedno alebo viacero kontaktných miest pre záležitosti týkajúce sa vykonávania dohovoru a môžu v rámci vlády vytvoriť koordinačný mechanizmus na uľahčenie súvisiacich činností v rôznych sektoroch a na rôznych úrovniach.
  2. Zmluvné štáty musia zachovať, posilniť, určiť alebo vytvoriť rámec vrátane jedného alebo viacerých nezávislých mechanizmov na podporu, ochranu a monitorovanie vykonávania dohovoru.
  3. Občianska spoločnosť, najmä osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie, musia byť zapojené a plne sa zúčastňovať na procese monitorovania.

 

Hoci sa monitorovaniu venuje samostatná časť (pozri nižšie), možno ho tiež považovať za vykonávacie opatrenie. Je dokonca vynikajúcim spôsobom, ako overiť účinnosť prijímaných opatrení a zodpovedajúcim spôsobom ich zdokonaliť pri odstraňovaní porušení ľudských práv.

Parlamenty tiež zohrávajú úlohu pri vykonávaní dohovoru, pretože okrem prijímania právnych predpisov pôsobia ako ochrana pred výkonnou mocou tým, že ju berú na zodpovednosť. Preto by lepšie informovanie poslancov o právach osôb so zdravotným postihnutím mohlo mať trvalý vplyv na pokrok pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, pretože by boli lepšie informovaní o príslušných otázkach.

3. Monitorovanie a podávanie správ

Do procesu monitorovania a podávania správ je zapojených niekoľko zainteresovaných strán. Konkrétne ide o:

  1. Zástupcovia národných vlád ako zmluvných štátov dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
  2. Výbor OSN pre CRPD ako výbor na hodnotenie pokroku v implementácii;
  3. Občianska spoločnosť - rôzne organizácie zastupujúce ľudí so zdravotným postihnutím: Organizácie osôb so zdravotným postihnutím, mimovládne organizácie (napr. národné rady pre osoby so zdravotným postihnutím, národné združenia nepočujúcich).

3.1 Cyklus podávania správ

Každý zmluvný štát dohovoru musí predložiť Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím úvodnú komplexnú správu o opatreniach prijatých na vykonávanie dohovoru. Správa sa musí predložiť do dvoch rokov od ratifikácie a nadobudnutia platnosti dohovoru. Potom zmluvný štát predkladá správu zmluvného štátu každé štyri roky. Správy zmluvných štátov sa nazývajú aj periodické správy. Periodické správy možno vnímať ako cyklus. To znamená, že nejde o jednorazový úkon alebo jednorazovú udalosť, ale skôr o viacstupňový postup.

Výbor dostane správu zmluvného štátu a člen výboru, spravodajca krajiny, skontroluje dokumenty. Po preskúmaní dokumentov výbor rozhodne, či v správe chýbajú nejaké informácie, a vráti správu Zoznam problémov zmluvnému štátu. Ten potom pripraví doplnenie informácií a ich písomné odpovede na zoznamy otázok ktoré sú predpokladom stretnutia s výborom.


Zmluvný štát a výbor sa potom stretnú v Ženeve, kde sa uskutoční konštruktívny dialóg vo forme plenárneho zasadnutia. Počas tohto stretnutia zástupcovia vlády a členovia Výboru OSN pre CRPD konštruktívne diskutujú o pokroku, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní. Po konštruktívnom dialógu výbor vydáva svoje stanoviská a Záverečné pripomienky pre následné monitorovanie implementácie. Záverečné pripomienky sú odporúčania ktoré budú tvoriť základ pre prípravu ďalšieho cyklu.

Nielenže zmluvný štát musí na tomto základe pripraviť následné opatrenia k odporúčaniam pre ďalší cyklus v súlade s článkom 36 dohovoru, ale musí zabezpečiť, aby správy zmluvného štátu boli dostupné verejnosti v jeho krajine a aby verejnosť mala prístup k všeobecným návrhom a odporúčaniam k správam zmluvného štátu.

Tento cyklus má nasledovnú štruktúru:
Ratifikácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím - Predloženie úvodnej správy štátu pre výbor - Prijatie zoznamu otázok výboru - Písomné odpovede vlády - Konštruktívny dialóg medzi vládou a výborom OSN - Záverečné pripomienky výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (odporúčania) - Implementácia odporúčaní zmluvným štátom a potom cyklus pokračuje každé 4 roky: Predloženie správy zmluvného štátu pre výbor - Prijatie zoznamu otázok výboru - Písomné odpovede vlády - Konštruktívny dialóg medzi vládou a výborom OSN - Záverečné pripomienky napísané výborom OSN pre CRPD (odporúčania) - Implementácia odporúčaní zmluvným štátom.

3.2 Vysvetlenie počiatočných správ a správ zmluvných štátov

Správa zmluvného štátu by mala byť pred jej predložením vypracovaná po konzultácii s vládou, občianskou spoločnosťou a národnou inštitúciou pre ľudské práva (NHRI). Konkrétne musí zmluvný štát pripraviť Spoločný základný dokument ktorá obsahuje všeobecné informácie o štáte ako takom a informácie týkajúce sa ochrany a podpory ľudských práv.

Okrem tohto všeobecného dokumentu musí zmluvný štát zaslať aj dokument špecifický pre zmluvu ktorá obsahuje, ako už napovedá jej názov, konkrétne informácie týkajúce sa legislatívneho vykonávania článkov dohovoru a analýzy vývoja v oblasti uplatňovania práv všetkých osôb so zdravotným postihnutím a následných opatrení na ich riešenie.

Správy zmluvných štátov predkladajú výboru zmluvné štáty podľa článku 35 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Predtým, ako prejdeme k podrobnostiam, je potrebné rozlišovať podľa toho, či sa správa podáva po prvýkrát alebo nie.

Ak štát podáva správu po prvýkrát, vypracuje úvodnú správu:
Každý zmluvný štát CRPD je povinný predložiť komplexnú (úvodnú) správu Výboru OSN pre CRPD do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti CRPD OSN pre tento štát.

Úvodná správa sa skladá zo spoločného základného dokumentu, ktorý poskytuje všeobecné informácie spoločné pre všetky zmluvné orgány pre ľudské práva, a z dokumentu venovaného konkrétnej zmluve, ktorý obsahuje informácie špecifické pre implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Spoločný základný dokument: obsahuje všeobecné informácie o samotnom štáte a informácie týkajúce sa ochrany a podpory ľudských práv. Ide o 60 - 80-stranovú správu, ktorá obsahuje všeobecné a faktické informácie o vykonávaní všetkých zmlúv o ľudských právach, ktoré štát ratifikoval. Zasiela sa v rovnakom formáte všetkým zmluvným orgánom pre ľudské práva, ktorých je štát zmluvnou stranou, a štát by ju mal pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečila aktuálnosť informácií. Spoločný základný dokument preto nie je špecifický pre zdravotné postihnutie.

Špecifický dokument k zmluve: ide o správu v rozsahu maximálne 60 strán, ktorá by mala obsahovať konkrétne informácie o implementácii článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do práva a praxe. Zmluvné štáty podľa štruktúry v číselnom poradí článkov dohovoru uvedú, či prijali politiky, stratégie a vnútroštátny právny rámec na vykonávanie každého práva zakotveného v dohovore. Mali by tiež uviesť zdroje na tento účel a nákladovú efektívnosť pri využívaní týchto zdrojov. Zmluvné štáty by mali uviesť aj akýkoľvek monitorovací mechanizmus na zabezpečenie realizácie práv obsiahnutých v dohovore a začlenenia záväzkov do svojich činností. Musia tiež uviesť prekážky, ktoré presahujú možnosti zmluvných štátov a ktoré bránia realizácii práv vyplývajúcich z dohovoru, a podrobnosti o krokoch, ktoré boli alebo musia byť podniknuté na ich prekonanie. Uvedú sa aj všetky dostupné opravné prostriedky v prípade porušenia práv vyplývajúcich z dohovoru, ako aj štatistické údaje o stave vykonávania práv vyplývajúcich z dohovoru.

Správy zmluvných štátov:
Zmluvné štáty sú povinné predkladať správy zmluvných štátov najmenej raz za štyri roky alebo častejšie, ak o to výbor požiada. Tieto správy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, by nemali opakovať informácie pôvodne uvedené v pôvodnej správe štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, ale mali by poskytovať informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté v nadväznosti na závery a odporúčania výboru počas skúmania pôvodnej správy štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru. Správy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, by tiež mali poskytovať informácie o akomkoľvek významnom vývoji (pozitívnom alebo negatívnom) od posúdenia pôvodnej správy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

Správy zmluvných štátov sa predkladajú výboru. Člen výboru, spravodajca pre krajinu, je určený na kontrolu správy zmluvného štátu pred rozhodnutím, či v správe zmluvného štátu chýbajú nejaké informácie, a vráti zoznam otázok zmluvnému štátu, ktorý správu zmluvného štátu predložil.

3.3 Zoznam vysvetlených otázok

Po predložení správy zmluvného štátu sa výbor pripravuje na dialóg so zmluvným štátom tým, že si vyžiada dodatočné informácie vo forme zoznamu otázok.

Výbor OSN pre CRPD vykonáva predbežné preskúmanie správy zmluvného štátu a pripravuje zoznam otázok, ktorý slúži na doplnenie a aktualizáciu informácií uvedených v správe zmluvného štátu. Zmluvný štát je požiadaný, aby na zoznam otázok písomne odpovedal v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne tri mesiace. Správa a odpovede na zoznam otázok sa potom posudzujú na nasledujúcom plenárnom zasadnutí. Do procesu sa môže zapojiť aj občianska spoločnosť a organizácie na ochranu práv osôb (pozri ďalej).

3.4 Konštruktívny dialóg počas plenárneho zasadnutia (v Ženeve)

Zástupcovia zmluvného štátu sa vyzývajú, aby sa zúčastnili na konštruktívnom dialógu a odpovedali na otázky členov výboru a poskytli výboru dodatočné informácie. Konštruktívny dialóg je rozdelený do dvoch stretnutí, z ktorých každé trvá 3 hodiny v dvoch rôznych dňoch.

Správa zmluvného štátu a odpovede na zoznam otázok tvoria základ diskusie medzi zmluvným štátom a výborom. Preto sa tento krok nazýva aj "konštruktívny dialóg".

Zasadnutie sa podrobne začína vystúpením zástupcu zmluvného štátu a predstavením spravodajcu z krajiny. Výbor potom položí sériu otázok o správe zmluvného štátu. Keď výbor ukončí svoje otázky, zmluvný štát sa prostredníctvom svojich zástupcov ujme slova a pokúsi sa čo najúplnejšie odpovedať na otázky. Potom sa výbor stretne na neverejnom zasadnutí, aby prediskutoval výsledky odpovedí zmluvného štátu a pripravil záverečné pripomienky a odporúčania.

3.5 Vysvetlenie záverečných pripomienok

Po konštruktívnom dialógu výbor vydáva záverečné pripomienky, v ktorých zdôrazňuje kritické otázky, ktoré vyvolávajú obavy, a odporúča následné opatrenia.

V záverečných pripomienkach sú uvedené pozitívne aspekty, faktory a ťažkosti brániace implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj hlavné problémy a konkrétne návrhy a odporúčania pre budúce opatrenia.

3.6 Postupy na sledovanie implementácie záverečných pripomienok Výboru OSN pre CRPD

Podľa článku 36 ods. 4 dohovoru výbor prijal postup následných opatrení, v rámci ktorého vo svojich záverečných pripomienkach identifikuje niekoľko konkrétnych odporúčaní, ktoré vzbudzujú obavy, a žiada zmluvný štát, aby v lehote do jedného roka poskytol dodatočné informácie o ich plnení.

Výbor môže vymenovať jedného zo svojich členov za spravodajcu pre krajinu, ktorý potom do dvoch mesiacov od prijatia informácií od zmluvného štátu predloží výboru následnú správu. Počas tejto fázy by sa mali opäť uskutočniť konzultácie s občianskou spoločnosťou.

4. Zapojenie sa do procesu hodnotenia vašej krajiny ako národnej asociácie nepočujúcich (NAD)

4.1 Prečo by sa mali NAD zapojiť pred, počas a po procese preskúmania?

Dohovor v článku 33 ods. 3 nabáda občiansku spoločnosť a zastupiteľské organizácie, ako sú NAD, aby sa účinne zúčastňovali na procese preskúmania. Články 3 a 4 dohovoru zdôrazňujú význam aktívneho zapojenia osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom zastupiteľských organizácií do vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Zapojenie sa do procesu revízie je vynikajúcou príležitosťou poskytnúť vláde svoj pohľad na implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keďže pohľad nepočujúcich sa často neberie do úvahy. Je to tiež príležitosť nadviazať vzťah so zástupcami vo vláde a spolupracovať s nimi pri príprave legislatívnych aktov a politík týkajúcich sa nepočujúcich v budúcnosti. Je potrebné nadviazať úzku spoluprácu s vládami, keďže organizácie zastupujúce nepočujúcich sú tými, s ktorými je potrebné konzultovať pri tvorbe zákonov zameraných na ochranu práv nepočujúcich.

NAD sú organizácie, ktoré plne rozumejú situácii nepočujúcich a len ony môžu zabezpečiť, aby sa v celom procese preskúmania prejavil pohľad nepočujúcich. Bez zapojenia NAD je ťažké zabezpečiť, aby sa zabezpečilo a dôkladne monitorovalo uplatňovanie práv nepočujúcich.

4.2. Kedy by sa mali NAD začať zapájať?

NAD sa môžu zapojiť do celého procesu preskúmania. NAD sa môžu zapojiť v rôznych fázach procesu podávania správ, napríklad počas prípravy správy zmluvného štátu, prípravy správ predkladaných národnými monitorovacími rámcami, prostredníctvom prípravy paralelnej správy (alternatívnej správy) Národnou radou pre zdravotne postihnuté osoby alebo vypracovaním vlastnej alternatívnej správy a v rôznych fázach počas konštruktívneho dialógu.

Informácie sa môžu predkladať v rôznych fázach procesu, napríklad pred prijatím zoznamu otázok, dialógom so zmluvnými štátmi a prijatím záverečných pripomienok.

Toto sú kľúčové momenty, keď je potrebné do procesu preskúmania zahrnúť NAD:

  • Predtým, ako zmluvný štát pripraví a predloží svoju správu zmluvného štátu;
  • Pred prípravou správ predkladaných národnými monitorovacími rámcami;
  • predloženie alternatívnej správy alebo účasť na príprave alternatívnej správy národnými koalíciami OZP alebo národnými radami pre zdravotné postihnutie;
  • Pred prijatím zoznamu otázok výborom OSN pre CRPD;
  • Po predložení odpovedí zmluvného štátu na zoznam otázok a pred konštruktívnym dialógom;
  • Pred prijatím záverečných pripomienok výboru;
  • Po prijatí záverečných pripomienok.

4.3 Ako sa môžu zapojiť NAD?

NAD sa môžu zapojiť viacerými spôsobmi. Aktívna účasť občianskej spoločnosti vrátane NAD na ovplyvňovaní procesu podávania správ je dôležitým spôsobom monitorovania, podpory a sledovania práce výboru OSN pre CRPD.

Najlepším spôsobom, ako sa zapojiť, je najprv zhromaždiť informácie z právnych predpisov, právnych prípadov týkajúcich sa problematiky zdravotného postihnutia, politík, výskumu a/alebo médií a až potom analyzovať informácie s cieľom overiť, či je právna analýza alebo analýza judikatúry v súlade s právami a povinnosťami zakotvenými v dohovore.

Kľúčovými odporúčaniami pre NAD sú aj určenie kontaktného miesta v krajine, koordinačného mechanizmu a stanovenie ich presných funkcií, keďže ich úloha sa môže líšiť podľa charakteru štátneho systému a prispôsobiť sa mu. Potom si vytvoriť vzťah dôvery so zástupcami kontaktného miesta alebo koordinačného mechanizmu krajiny, ak takýto mechanizmus existuje.

Je tiež dôležité byť súčasťou Národnej rady pre zdravotne postihnuté osoby a budovať sieť s rôznymi organizáciami, ktoré obhajujú práva ľudí so zdravotným postihnutím.

4.3.1 Vstup do správy zmluvného štátu: kedy a ako?

Zmluvné štáty sa vyzývajú, aby otvorene a transparentne pripravili svoje správy o implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Preto by vláda mala počas konzultačného procesu pri príprave správy zmluvného štátu konzultovať s občianskou spoločnosťou vrátane reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím - NAD. NAD môžu a mali by využiť túto príležitosť na poskytnutie príspevkov z pohľadu nepočujúcich k správe zmluvnej strany dohovoru.

AKO ?

V niektorých krajinách môže mať zmluvný štát otvorený konzultačný proces, v rámci ktorého môže každý, kto má záujem, predložiť informácie alebo pripomienky k návrhu správy. NAD by mali spolupracovať so zmluvným štátom počas prípravy správy zmluvného štátu s cieľom predložiť informácie a výskum, identifikovať problematické oblasti a predložiť odporúčania pre budúce opatrenia. Preto sa odporúča kontaktovať vládu a zistiť, či a kedy sa takéto konzultácie uskutočnia.

KEDY ?

V prípade, že sa s vaším združením nekonzultovalo alebo sa neuskutočnila verejná konzultácia, je vždy možné vyjadriť sa k správe zmluvnej strany dohovoru kontaktovaním kontaktného miesta v zmysle článku 33 dohovoru pred alebo po predložení správy zmluvnej strany dohovoru.
Upozorňujeme, že keďže dohovor neurčuje kontaktné miesta, aby sa ponechal manévrovací priestor a rešpektovali sa špecifiká jednotlivých vládnych organizácií, môže sa stať, že existuje niekoľko kontaktných miest, vrátane jedného z každého ministerstva, alebo jedno kontaktné miesto, napríklad na ministerstve spravodlivosti.

NAD musia sledovať, ako a kedy zmluvné štáty pripravujú a predkladajú správy zmluvných štátov. Zmluvný štát musí predložiť úvodnú správu dva roky po nadobudnutí platnosti CRPD. Potom musí zmluvný štát predložiť správu zmluvnej strany každé štyri roky. Informácie o svojej krajine môžete nájsť prostredníctvom databázy zmluvných orgánov OSN.

Dostupnosť postupu

V nadväznosti na účinné zapojenie a účasť občianskej spoločnosti (článok 33 ods. 3) na monitorovacom postupe musí byť tento postup prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím. V článku 4.3 dohovoru sa tiež uvádza, že zmluvné štáty musia úzko konzultovať a aktívne zapájať osoby so zdravotným postihnutím. Hoci sa v článkoch neuvádza, ako by mala účasť prebiehať v praxi, všeobecne sa uznáva, že účasť osôb so zdravotným postihnutím musí byť pre proces zmysluplná, a to tak u zmluvných štátov, ako aj u kontaktných miest, tým, že spĺňa potreby prístupnosti.
V prípade nepočujúcich ide o poskytovanie posunkovej reči a písomné zdieľanie informácií, či už ide o rozhovory počas stretnutí, školenia OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím alebo rozhovory uskutočnené v rámci následného monitorovacieho postupu. Dostupnosť monitorovacieho postupu závisí aj od finančných prostriedkov, ktoré vlády vyčlenia na zabezpečenie profesionálnych tlmočníkov. V prípadoch, keď nie sú k dispozícii profesionálni tlmočníci, by vlády mali vyčleniť potrebné prostriedky na zavedenie školení tlmočenia do posunkového jazyka v spolupráci s NAD.

4.3.2 Ovplyvňovanie správ národných monitorovacích rámcov

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyžaduje, aby každý zmluvný štát vytvoril rámec na podporu, ochranu a monitorovanie dohovoru. Tento rámec môže pozostávať z jedného nezávislého orgánu, ako je napríklad národná inštitúcia pre ľudské práva (NHRI), alebo môže zahŕňať viacero subjektov.

Jednou z hlavných funkcií rámca je monitorovanie vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Môže sa to uskutočňovať prostredníctvom výskumu, vypracovania ukazovateľov a referenčných hodnôt alebo zhromažďovania informácií o porušovaní ľudských práv. Správy sa spravidla predkladajú vládnym orgánom. Vnútroštátny monitorovací rámec sa môže rozhodnúť predložiť výboru OSN pre CRPD vlastnú správu o vykonávaní CRPD OSN na vnútroštátnej úrovni.

Organizácie na ochranu práv osôb s duševným vlastníctvom vrátane NAD by mali podporovať rámec na predloženie správy a uskutočnenie konzultácií o implementácii Dohovoru OSN o právach osôb s duševným vlastníctvom a mali by sa aktívne zúčastňovať na každom konzultačnom procese.

NAD sa dôrazne odporúča, aby sa aktívne zúčastňovali na konzultáciách s národným monitorovacím rámcom a NHRI. Mali by však vykonávať vlastné monitorovanie a predkladať výboru vlastnú správu, aby sa zabezpečilo, že výbor bude dostávať nefiltrované informácie priamo od OOÚ. Organizácie na ochranu práv občanov však môžu chcieť koordinovať svoje podania s podaniami národného monitorovacieho rámca a NHRI, aby sa zdôraznili kľúčové otázky, ktoré sú predmetom záujmu občianskej spoločnosti, a aby sa zabránilo prílišnému prekrývaniu správ.

4.3.3 Alternatívne správy

Ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 a článku 33 ods. 3 dohovoru, podporuje sa účasť OÚD na celom procese na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho pokračuje aj po tom, ako zmluvný štát dokončí správu zmluvného štátu a zašle ju Výboru OSN pre CRPD.

Orgány pre ochranu údajov majú možnosť vypracovať alternatívnu správu. Táto príležitosť sa prejavuje v príprave Správy, ktorá poskytne Výboru OSN pre Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím lepšie pochopenie problémov, ktoré vznikli pri implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím na národnej úrovni. Táto takzvaná Alternatívna správa sa od Správy zmluvného štátu líši tým, že ju už nepripravuje samotný zmluvný štát, ale buď koalícia organizácií občianskej spoločnosti, alebo organizácia na ochranu práv osôb. To poskytuje jasnú legitimitu na konkrétne zdôraznenie problematiky zdravotného postihnutia a na riešenie citlivých otázok.



Alternatívna správa

alternatívnu správu vypracúva organizácia v rámci zmluvného štátu s cieľom poukázať na jeho nedostatky a zamerať sa na konkrétnu situáciu. Je to spôsob, ako informovať Výbor OSN pre CRPD o pokroku v implementácii na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom analýzy vnútroštátnych právnych predpisov, poskytovania doplňujúcich informácií a obáv osôb so zdravotným postihnutím, a to vrátane pohľadu vašej NAD, aby mal Výbor k dispozícii všetky informácie pre konštruktívny dialóg.

Príprava alternatívnej správy nielenže prináša otázky Výboru OSN pre CRPD zodpovednému za monitorovanie vykonávania dohovoru, ale ďalej pomáha vytvoriť a posilniť národnú koalíciu rôznych organizácií osôb so zdravotným postihnutím (ak je to vhodné) tým, že úzko spolupracuje na poskytovaní alternatívnej správy s príspevkami odborníkov z oblasti zdravotného postihnutia, ktoré poskytujú členovia koalície. To môže viesť k dialógu s vládnymi úradníkmi o oblastiach, ktoré je potrebné zlepšiť.
Na úrovni vášho NAD je možné buď spolupracovať s koalíciou na alternatívnej správe, alebo pokračovať vo vypracovaní alternatívnej správy samostatne.

 

Kedy by ste mali poskytnúť podklady k alternatívnej správe vypracovanej Národnou radou pre zdravotne postihnuté osoby a kto je kontaktným miestom?

Národné rady pre zdravotné postihnutie často vedú proces vypracovania alternatívnej správy. Aj keď je možné predložiť alternatívnu správu pred predložením správy zmluvnej strany, odporúča sa zaslať ju po predložení správy zmluvnej strany, aby sa výbor mohol v prípade potreby vyjadriť k správe zmluvnej strany. Takto môžu byť pripomienky a odporúčania čo najúplnejšie. V každom prípade sa odporúča, aby sa takéto informácie zasielali aspoň dva mesiace pred príslušnými zasadnutiami výboru.
Ak Národná rada pre zdravotné postihnutie vypracúva alternatívnu správu, musí s ňou konzultovať a poskytnúť jej svoje podklady. Ak ste ešte nedostali pozvánku na účasť na príprave Alternatívnej správy, neváhajte kontaktovať Národnú radu pre zdravotné postihnutie, aby ste zistili, či sa takýto projekt pripravuje alebo nie. Tieto kontakty zároveň umožňujú nadviazať kontakty spolupráce, ktoré by boli prospešné do budúcnosti.

Je možné, že koalícia občianskej spoločnosti bola vytvorená na vypracovanie alternatívnej správy. Koalíciu môžu tvoriť rôzne organizácie pracujúce s ľuďmi so zdravotným postihnutím, ktoré spájajú svoje odborné znalosti na dosiahnutie spoločného cieľa, v tomto prípade pri vypracovaní Alternatívnej správy. Je dôležité mať na pamäti, že koalícia sa musí jednoznačne dohodnúť na hodnotách, poslaní a cieľoch a vypracovať spoločnú stratégiu, ako je rozdelenie úloh, stanovenie míľnikov a termínov pred začatím písania. NAD sa môžu stať súčasťou takejto koalície a poskytnúť jej svoje odborné znalosti týkajúce sa záležitosti dôležitej pre komunitu nepočujúcich.

 

Príprava alternatívnej správy

Ak si to váš NAD želá, je možné vypracovať vlastnú alternatívnu správu.
Je dôležité, aby alternatívna správa neopakovala informácie obsiahnuté v správe zmluvného štátu, ale aby ju doplnila zdôraznením prekážok, priorít a vyzdvihnutím konkrétnych, objektívnych informácií o konkrétnej implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj realistických odporúčaní. Pre ďalšie informácie je možné prečítať si aj usmerňovací dokument k podávaniu správ.

Metodika :

Hoci neexistujú žiadne požiadavky na štruktúru alternatívnej správy, odporúča sa prijať metodologický prístup, aby výbor lepšie pochopil situáciu ľudí so zdravotným postihnutím a riešenia, ktoré z nej vyplývajú. Štruktúra je nasledovná:

1. Zhrnutie (hlavné obavy, pokroky a odporúčania)
2. Obsah
3. Metodika prípravy správy
4. Všeobecné súvislosti, ktoré pomôžu pochopiť kontext
5. Kľúčové otázky (články v číselnom poradí)
6. Presné odporúčania

Načasovanie :

Pokiaľ ide o načasovanie, pripomíname, že aj keď je možné predložiť alternatívnu správu pred predložením správy štátu, navrhuje sa predložiť ju po predložení správy štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, aby sa výbor mohol v prípade potreby vyjadriť k správe štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru. Lehota na predloženie príspevku je minimálne jeden mesiac pred začiatkom zasadnutia.

Inšpiráciu o obsahu alternatívnej správy nájdete v Usmerneniach k základnému dokumentu a dokumentom špecifickým pre zmluvu, ktoré majú zmluvné štáty predložiť podľa článku 35 ods. 1 CRPD.

Formality :

Každý príspevok musí spĺňať formálne náležitosti, o ktorých rozhodne výbor. Konkrétne ide o maximálne 5350 slov pre alternatívne správy. Táto alternatívna správa by mala obsahovať predstavenie organizácie, stručný opis jej činností a poslania a úlohu, ktorú v organizácii zohrávajú osoby so zdravotným postihnutím, ako aj mieru ich začlenenia a účasti na procese vypracovania správy.
Upozorňujeme, že informácie obsiahnuté v alternatívnej správe musia byť jasné a presné, napríklad konkrétne práva, uvedené povinnosti a odporúčania. Ak sú odporúčania nejasné, môže to byť pre zmluvný štát nejasné, pokiaľ ide o vykonávanie, alebo to môže viesť k neúčinnému vykonávaniu.
Správu je potrebné zaslať Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, sekretariátu Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím, na adresu [email protected].

Ak potrebujete pomoc pri vypracovaní alternatívnej správy, obráťte sa na tím EUD pre politiku.

4.3.4 Vstup do zoznamu problémov (LoI)

Zoznam otázok je zoznam otázok, ktorý vytvoril Výbor OSN pre CRPD s cieľom získať viac informácií alebo objasniť správu zmluvného štátu, ktorú poskytol členský štát. Pred stretnutím s vládnou delegáciou výbor pripraví Zoznam otázok s cieľom objasniť alebo doplniť informácie poskytnuté v správe zmluvného štátu alebo umožniť zmluvnému štátu, aby výbor informoval o všetkých nedávnych zmenách od predloženia jeho správy.

Návrh zoznamu otázok pripravuje spravodajca pre danú krajinu, člen výboru poverený vypracovaním rozsiahlej štúdie posudzovanej správy. Zoznam otázok sa prijíma neverejne, ale všetky písomné informácie, ktoré výbor poskytol OOP pred prípravou zoznamu otázok, môžu ovplyvniť otázky, ktoré výbor vznesie.

NAD majú možnosť poskytnúť informácie samostatným zaslaním dokumentu alebo žiadosťou o stretnutie s výborom. NAD môžu byť pozvané na stretnutie s výborom počas prípravy zoznamu otázok. Písomná žiadosť musí byť výboru predložená najmenej dva mesiace pred zasadnutím, na ktorom sa bude prerokúvať zoznam otázok. NAD môžu potom vystúpiť s prezentáciou v trvaní maximálne pätnásť minút.

Ak chcete výbor kontaktovať a/alebo mu poskytnúť ďalšie informácie a potrebujete pomoc, obráťte sa na politický tím EUD.

4.3.5 Účasť na plenárnom zasadnutí výboru OSN pre CRPD - konštruktívny dialóg

Správa zmluvného štátu sa skúma na verejnom zasadnutí výboru. Vo všeobecnosti sa každá správa posudzuje počas jedného dňa (dve trojhodinové zasadnutia), ale v prípade potreby sa môže predĺžiť o ďalší poldeň (jedno trojhodinové zasadnutie). OOP a iné príslušné zainteresované strany sa môžu zúčastniť ako pozorovatelia.

NAD sa môžu zúčastniť na zasadnutiach výboru buď na:

  • zasadnutie, ktoré predchádza konštruktívnemu dialógu so zmluvným štátom. Toto zasadnutie sa koná v čase obeda pre členov výboru, ktoré je otvorené pre verejnosť, a jeho cieľom je prediskutovať otázky týkajúce sa členského štátu, ktorého správa sa bude posudzovať na nasledujúcom zasadnutí.
  • zasadnutia konštruktívneho dialógu, keďže stretnutia sú otvorené pre verejnosť. To znamená, že zasadnutie je možné sledovať aj na diaľku prostredníctvom priameho internetového prenosu. NAD spolu s ostatnými občianskymi spoločnosťami sú pozorovateľmi bez možnosti vystúpiť a klásť otázky.

 

Okrem toho výbor zorganizuje stretnutia s občianskymi spoločnosťami, aby získal ich názory ešte pred uskutočnením konštruktívneho dialógu. Tieto stretnutia sú neverejné. V prípade záujmu možno požiadať o plánované stretnutie s výborom a predseda výboru rozhodne, či žiadosti vyhovie alebo nie.

NAD sa môžu počas zasadnutia stretnúť s členmi výboru buď formálne, alebo neformálne, aby predložili dodatočné informácie, poskytli aktuálne informácie alebo navrhli možné otázky, ktoré by sa mali položiť delegácii štátu. Je to tiež príležitosť získať priamy obraz o dialógu s vládou.

EUD dôrazne vyzýva NAD, aby sa zúčastňovali na stretnutiach s výborom.

4.3.6 Vstupy do záverečných pripomienok: kedy a ako?

Po dialógu so zmluvným štátom vydá výbor záverečné pripomienky, v ktorých okrem zásadných problémov identifikuje pozitívne aspekty, ako aj ťažkosti brániace implementácii Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Záverečné pripomienky obsahujú aj návrhy a odporúčania na konkrétne opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

Konkrétne spravodajca pre krajinu koordinuje prípravu záverečných pripomienok a vracia vyhlásenia, ktoré si vymenil so zmluvným štátom. Je možné, aby sa národní zástupcovia neformálne stretli s členmi výboru, aby im pripomenuli niektoré kľúčové otázky a navrhli im, aby zamerali pozornosť na niektoré témy, ktoré boli označené ako prioritné.

Práca sa tu nekončí, pretože záverečné pripomienky slúžia ako základ pre následné opatrenia a na účinné ovplyvňovanie ďalšej implementácie CRPD OSN na vnútroštátnej úrovni. Kontaktným miestom pre ďalšiu implementáciu na národnej úrovni sú národné monitorovacie mechanizmy. NAD môžu využiť túto príležitosť a zorganizovať stretnutie so zástupcami orgánov verejnej moci, aby prediskutovali odporúčania Výboru OSN pre CRPD alebo ich využili ako nástroj obhajoby a základ pre usmernenie svojich úloh/povinností.

4.4 Aká je úloha Národnej rady pre zdravotné postihnutie (NDC)?

Medzi povinnosti NDC patrí okrem iného spolupráca s vládou a poskytovanie jej poradenstva v súvislosti s legislatívou alebo politikami, ktoré budú mať vplyv na ľudí so zdravotným postihnutím a ktoré sú v procese schvaľovania v parlamente, a poskytovanie odporúčaní pre všetky rozhodnutia, ktoré môžu prijať verejné orgány a ktoré budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na život ľudí so zdravotným postihnutím. NDC zohrávajú dôležitú úlohu aj počas procesu revízie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ako zastrešujúca organizácia na vnútroštátnej úrovni sa NDC často konzultuje pri vypracúvaní správy zmluvného štátu alebo v iných fázach cyklu podávania správ.

Počas revízie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj počas akejkoľvek prípravy legislatívy, ktorá sa týka osôb so zdravotným postihnutím, by vláda mala konzultovať NDC, čím sa zabezpečí, že osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu byť ovplyvnené zákonmi, budú mať možnosť vyjadriť svoj názor.Je nevyhnutné, aby NDC viedlo a posilňovalo jednotnú skupinu zloženú z rôznych organizácií, ktoré pokrývajú všetky kategórie zdravotného postihnutia. Títo odborníci môžu zabezpečiť, že počas revízie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím budú vypočuté všetky hlasy. NAD by mali nadviazať kontakt s NDC na národnej úrovni a začať spolupracovať už v počiatočnom štádiu. Tým sa zabezpečí, že činnosť na národnej úrovni bude koordinovaná a že NAD budú konzultované a budú mať možnosť poskytnúť svoje príspevky počas celého procesu preskúmania.

4.5 Ako vám môžu EUD a ERF poskytnúť pomoc počas procesu preskúmania?

Úloha EUD: (1) prieskum - (2) kontaktné miesta

Úlohou EUD je podľa potreby pomáhať svojim členským združeniam počas procesu preskúmania dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. EUD ponúka odborné znalosti pri vypracúvaní alternatívnej správy, poskytovaní vstupov do správy zmluvného štátu alebo pri kontakte s výborom OSN pre CRPD. EUD tiež vždy podporuje svojich členov na sociálnych sieťach počas konštruktívnych dialógov.

EUD môže poskytnúť poradenstvo o stratégii, ktorú by NAD mali mať počas revízie bez toho, aby boli nahradené združenia, aby neboli dotknuté ich vnútroštátne úlohy. Cieľom je, aby združenia boli autonómne a zároveň dostávali podporu od EUD.

Odporúčame NAD, aby sa pred procesom preskúmania spojili s politickým tímom EUD.

Kontaktné miesta:
Martyna BALCIUNAITE - referentka pre politiku ([email protected])
Frankie PICRON - asistent pre politiku ([email protected])


Úloha ERF:

Členmi Európskeho fóra zdravotne postihnutých sú národné rady osôb so zdravotným postihnutím a európske organizácie zastupujúce osoby so zdravotným postihnutím. Ak majú národné združenia nepočujúcich problém nadviazať kontakt so svojimi národnými radami osôb so zdravotným postihnutím, EDF môže slúžiť ako most, ktorý môže podnietiť národnú radu osôb so zdravotným postihnutím, aby konzultovala s NAD. NAD sa vyzývajú, aby sa v prípade potreby pomoci obrátili na EUD a/alebo EDF.

Kontaktné miesta:
Martyna BALCIUNAITE - referentka pre politiku ([email protected])
Frankie PICRON - asistent pre politiku ([email protected])
An-Sofie LEENKNECHT - koordinátorka ľudských práv ERF [email protected]

4.6 Ako nadviazať na záverečné pripomienky na vnútroštátnej úrovni?

Záverečné pripomienky slúžia ako základ pre následné opatrenia a zmluvný štát zohráva určitú úlohu, keďže podľa článku 36 ods. 4 dohovoru musí svoje správy sprístupniť širokej verejnosti.

NAD by mali monitorovať úsilie, ktoré zmluvný štát vynakladá na implementáciu záverečných pripomienok, a podávať výboru správy o dosiahnutom pokroku alebo jeho nedostatku.

NAD a iné organizácie na ochranu práv osôb by mali využívať záverečné pripomienky ako prostriedok na podnietenie diskusie na vnútroštátnej úrovni, keďže je dôležité zvyšovať povedomie o odporúčaniach výboru na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom tlačových konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a workshopov.

Záverečné pripomienky:

(1) by mali byť preložené do miestnych jazykov, sprístupnené v prístupných formátoch a v posunkovej reči a mali by sa šíriť medzi osobami pracujúcimi s osobami so zdravotným postihnutím vrátane právnikov, sudcov, sociálnych pracovníkov, učiteľov a zdravotníckych pracovníkov;

(2) by sa mali využívať ako nástroj, ktorým by OOP vyvíjali tlak na vládu, aby sa riadila odporúčaniami výboru;

(3) NAD a DPO by mali zvážiť organizovanie stretnutí s vládnymi úradníkmi s cieľom prediskutovať odporúčania výboru a lobovať za zmeny v legislatíve a praxi. Organizácie pre ochranu práv osôb môžu ponúknuť spoluprácu s vládou pri vypracúvaní právnych predpisov, vývoji politík a stratégií na vykonávanie odporúčaní výboru;

(4) môžu využiť aj neziskové organizácie na usmernenie svojej vlastnej práce na vnútroštátnej úrovni.

Print Friendly, PDF & EmailVytlačiť túto stránku